Niekedy mám pocit, ako pozerám tie sci fi filmy, že spoločnosť chce dosiahnuť toho, aby sme za nejaký čas boli ľudia fungujúci dokonale pod systémom. Naprogramovaní roboti bez emócii, lásky, chamtivosti, túžby po moci a odporu, no ten , kto len náznakom vybočuje z radu a stavia sa proti systému, bude zneškodnený a označený nálepkov infiltrovaný, či vadný prejekt číslo 108.
Včera ma zaujal film Ako ty. Bol o utopickej spoločnosti ľudí, ktorý boli citovo vyprahlí, nastavení len na prácu a oddanosť systému a aby vedeli podať ďaľším generáciam dejiny histórie, čo najpresnejšie. Jedinú myšlienku, ktorú im ako deťom vštepovali, aby hľadali pravdu vo vesmíre, lenže oni ju hľadali v skutočnom vesmíre…nie obsiahnutom v nás.
Muži a ženy spolu žili oddelene v jednoduchých bunkách, žili vyrovnaným životom s jediným cieľom ..rozvíjať spoločnosť. Lenže ako film ukazuje, nie sme roboti a ak sa začali prejavovať známky emócii, už bol dotyčný považovaný za nakazeného a odber ukázal, aké štádium nákazy emócii sa u neho prejavuje. Vo 4. štádiu ľudia už nezvládali seba samých, žiť v tomto systéme monotónne a tak spáchali samovraždu.
Vynájdením lieku sa malo všetko vyriešiť a znova by boli emočne pod kontrolou. Dvaja mladý ľudia, ktorí podľahli nákaze sa do seba zamilujú a prežívajú krásne chvíle, ale musia to však tajiť a v systéme sa správať chladno, akoby sa ich nič nedotýkalo. Lenže, keď ona otehotnie, všetko praskne a systém ju zablokoval a uväznil až do pôrodu. Našťastie našli sa aj spriaznené duše, ktoré svoje ochorenie tajili a rozhodli sa pomôcť im utiecť. On však dostal informáciu , že zomrela a tak sa rozhodol využiť nový liek, ktorý ho mal zbaviť natrvalo emócii. V stave vnútorného boja, kedy sa nechcel podať implantátu zničenia jeho emócii ju prosil, aby ho nikdy neopustila a vždy milovala. Nakoniec spolu utiekli na poloostrov, kde žiaden systém nefungoval a aj keď už necítil, ako ju silno miloval, spomienky zostali a tie mu ukazovali, ako silná je skutočná láska plná emócii.
Prišlo mi, že v stave zamilovanosti máme v sebe tiež nejaké sérum, kedy sa vznášame a všetko nám príde krásne a keď vyprchá, vidíme len tie negatívne vlastnosti a snažime sa prevychovať jeden druhého na vlastný obraz. 😀 Netvrdím, že je to pravidlo v každom vzťahu, ale takéto sérum by nám mohli aplikovať, aby sme sa k sebe správali pozitívne a nie deštruktívne. 😀
S emóciami sa dá však pracovať a vedie nás k tomu naše vedomie, ktoré sa postupne mení, rozširuje sa a my sami vnímame seba inak, vidíme rozdiely v tom ako sme konali kedysi a ako konáme teraz. Je to náš duchovný vývoj..cesta sebarozvoja a tak ako je pre nás dôležité Ego, sú aj emócie, ktoré nám pomáhajú nájsť vnútornú harmóniu a vyrovnanosť mysle a srdca. Nepotrebujeme spoločnosť, ktorá nám vloží implantát a ten nás citovo otupí…cestu vieme nájsť aj sami.
Cestou k sebe... 
4 replies on “Mať emócie pod kontrolou…”
..pekne zhodnotený film..vďaka….mám na to podobný názor..:)
Dňa 30. apríla 2018, 11:39, Cestou k sebe… napísal(-a):
> anitraM posted: “Niekedy mám pocit, ako pozerám tie sci fi filmy, že > spoločnosť chce dosiahnuť toho, aby sme za nejaký čas boli ľudia fungujúci > dokonale pod systémom. Naprogramovaní roboti bez emócii, lásky, > chamtivosti, túžby po moci a odporu, no ten , kto len náznakom” >
Páči sa miPáči sa mi
Neviem ako sa volal ten film..tiež spoločnosť silno pod vplyvom systému….medzi ľudmi si zvolili nového človeka…chlapca , ktorý mal dar vidieť minulosť…celý film bol čiernobiely, ale ako mu jeho učiteľ predával postupne všetky spomienky, čo sa na našej planéte všetko udialo, začal vidieť farebne…zistil ako prázdny je ich život a ako spoločnosť sa snažila ich infiltrovať od všetkého, čo ich zbližovalo pod rúškou toho, aby sme sa vzájomne nenávisťou nevyvraždili. Deti, ktoré v sebe niesli spomienky na minulosť jednoducho chladno usmrtili a dali nálepku nevyhovujúci. Nakoniec tiež utiekol zo systému.
Už viem …Dárca
Páči sa miPáči sa mi
Velmi podobný film je Equilibrium. Tam si každé ráno berou nějaký lék, který potlačuje emoce. Hlavním důvodem je to, že jsou nejen ty pozitivní emoce (láska, radost), ale i ty negativní (hněv, žárlivost, agrese) a ty vedou k násilí a válkám. “Systém” (moc tohle slovo nemám ráda, nějak mi evokuje, že to někde někdo shora řídí, což může být pravda, ale taky nemusí – podle mě i tam nahoře jsou prostě zblblí. Opravdu mít emoce pod kontrolou není snadné – tak, aby nebyly potlačené. Ti, co tak nějak ovládají společnost (vždycky je někdo ten leader, ať už kolektivu pracovního, nebo státního) podle mě prostě dělá, co umí, aby ta společnost nějak fungovala. Blbé je, že pokud lidi neumí ovládnout sami sebe, nezbývá než přijít se zákony a sankcemi a potlačováním toho, co je negativní a společnost rozvracející.
Páči sa miLiked by 1 person
Ten som myslím nevidela, alebo už si ho nepamätá. No na jednej strane mať takto pod kontrolou emócie a konať neutrálne za každej situácie by bolo pre spoločnosť a nás lepšie, vedeli by sme si vzájomne vychádzať a prijať rozumné rozhodnutia, ale zase je tu niečo, čo by nám bránilo tešiť sa zo života, smiať sa plakať…to by sme boli ako vygumovaní.
Viem, že praca s emoćiami nie je ľahká a strach nás silno zviera a ťahá dolu, ale ak človek naozaj chce a prestne sa poddávať tomu strachu, vyladí sa na pokoj a radosť, potom vníma veci inak. Treba len skúšať, lebo sme tvorivé bytosti …a stále vravím, je na nás, akú rolu chceme v našom živote hrať.
Páči sa miPáči sa mi