Pieseň pre Silvinku…

Cez písmenka na blogu som sa zoznámila s veľa ľuďmi…spolu sme riešili rôzne veci vykladali si sny a vzájomnej sa učili. Patrí k nim aj Silvinka…už ani neviem ohľadom čoho sa mi ozvala a písali sme si veľmi dlho. Čas plynul a raz sa jej snívalo, že sa brodí po kolena snehom a proste už ďalej nevládze, už nemá síl a len tak tam ležala. Vyložila som jej sen, že niečo z duchovnej roviny ju zasiahne a ona nebude mať síl ísť ďalej. Vtedy ma vôbec nenapadlo, čo by to mohlo byť. Za 3 mesiace jej zistili rakovinu s ona si spomenula na ten sen, čo som jej povedala….až ma zamrazilo. Vraj rakoviny sa bála už ako dieťa a ten strach v sebe od vtedy živila.

Prešla si rôznymi obdobiami, kedy jej bolo už dobre, vrátila sa znova do práce. Chcela vedieť, ako ju vnútorne vidím do budúcna ..videla som ju spokojnú, usmiatu, ale už sa ukazovalo obdobie, kedy som ju videla smutnú a utiahnutú, obdobie návratu ochorenia. Snažila som sa to inak zdôvodniť, vysvetliť a keď to obdobie aj prišlo, vtedy mi povedala, že by som nemala nikomu vravieť , čo vidím, lebo nie každý to dokáže prijať. Mala pravdu, pretože sama som v sebe spracovávala niečo, čo mi iná kamarátka povedala o mojej budúcnosti a občas som to posilňovala v sebe. Spracovávam to a nedávam už tomu silu, pretože som videla, čo som si dokázala silou mysle pritiahnuť do života.

Jej choroba sa znova vrátila a ona hľadala spôsob, ako vyzdravieť, lebo bežná liečba nepomáhala. Len nádor na nejaký čas uspala. Preto hľadala inú cestu k vyzdraveniu, cez pochopenie seba samú. Na terapii duše sa jej veľa otvorilo a vďaka chorobe pochopila, ako veľmi sa uzatvárala a koľko utrpenia v živote od detstva zažila. Mala jemný hlások a niesla si v sebe múdrosť a krásu duše. 💕 Po čase som cítila, aká silná je prepojenosť medzi našimi dušami, aj ona to cítila. Videla naše životy pred tým, ako sme boli aj v spojení vo vzťahoch a čo sme zažili. Čítala Kafku, obdivovala Marcelku z hor , verila v zázrak, akým prešla Anita a aj Zdenku Pohlreich a obdivovala mnoho iných autorov, ktorý niečo zažili a podelili sa o to.

Veľmi chcela žiť, naplňovať svoj život niečím krásnym, dožiť sa svojich vnúčat a zostarnúť so svojim manželom, ktorý jej bol veľkou oporou. Mala okolo seba veľa ľudí, ktorý ju duchovne podporovali a viedli k sebe samej. No strach ju silno ohrozoval, ťahal dolu a telo slablo. Začala myslieť na smrť, cítila ju už dlho a ja som to nevedela prijať. Ale niečo sa vo mne zlomilo a prijala som jej rozhodnutie, že už nevládze bojovať a je pripravená na smrť. Uvoľnilo sa to, ale aj tak som sa prihovárala k Bohu za spásu jej duše, nech jej ukazuje cestu k nemu a nestráca vieru v seba a božskosť, ktorú v sebe máme. 💕

V piatok 7.6. som počula posledný krát jej jemný hlások, bola už na kyslíku a nevládala rozprávať. Povedala som jej, že si zavoláme cez víkend a hádam jej bude lepšie. V nedeľu ráno podľahla a zomrela. 😥😥😥Tak silno sa bála, aby nezomrela na udusenie a aj tak sa stalo. Bola bojovníčka..vytrpela si veľa ,ale už ju telo neťaží a je vo večnom živote.. 💕Videla som ako sa postupne uvoľňuje jej svetlo, ale už ju nikde nehľadám. Povedala mi, že sa nemám o ňu už strachovať, že pochopila veľa, čo v tele nevidela a tak to rešpektujem a prijímam. Ak mi príde vnemovo, vyšlem k nej lásku zo srdca duše a viem, že ju pocíti, tak ako s každým, kto k nej niečo vyžaruje.

Silvinka zostane navždy v našich srdciach a spomienkach, ale dušou sme v spojení naveky. Verím, že sa znova v inom živote stretneme a budeme vedieť, že sa naše cesty krížia už vekmi. ❤

Nech vás sila ducha sprevádza cestou srdca k poznaniu seba samého a skutočnosti .

♥anitraM