
Ak za mnou prídeš ako obeť, nebudem ťa podporovať.
Budem však mať odvahu prejsť s tebou bolesťou, ktorou trpíš.
Vložím ťa do ohňa, vyzlečiem ťa a posadím na zem.
Vykúpem ťa v bylinkách a očistím až kým nevyvraciaš všetok hnev a temnotu zo svojho vnútra.
Podporím tvoje telo dobrými medicínami a uložím ťa do trávy, tvárou k nebu.
Potom ti fúknem na korunu, aby som ťa očistil od starých spomienok, ktoré ťa nútia opakovať rovnaké vzorce správania.
Fúknutím na čelo zaženiem myšlienky, ktoré ti zatemňujú zrak.
Fúknutím na hrdlo uvoľním uzol, ktorý ti nedovoľuje prehovoriť.
Fúknutím na srdce odstraším strach, aby zmizol tak ďaleko, aby ťa už nemohol nájsť.
Fúknutím na solar plexus uhasím pekelný oheň v tvojom vnútri, aby si spoznal mier.
Fúknutím ohňa do tvojho brucha spálim všetku tvoju pripútanosť a lásku, ktorá v skutočnosti nebola láskou.
Odfúknem preč milencov, ktorí ťa opustili, a deti, ktoré nikdy neprišli.
Fúknem ti na srdce, aby som ťa zahrial, aby sa prebudila tvoja túžba cítiť, tvoriť a začať odznova.
Silno fúknem do tvojej vagíny alebo penisu, aby som vyčistil sexuálnu bránu do tvojej duše.
Odfúknem odpad, ktorý sa nazbieral pri tvojich pokusoch milovať to, čo nechcelo byť milované.
Použijem metlu, špongiu a handru a bezpečne vyčistím všetku horkosť v tvojom vnútri.
Fúknutím na tvoje ruky zničím väzby, ktoré bránia tvoriť…
Rozfúkam ti nohy na prach a zmažem všetky spomienky tvojich chodidiel, aby si sa už do tých zlých končín nemohol vrátiť.
Otočím ťa na brucho, aby tvoja tvár pobozkala zem.
Fúknutím na chrbticu od kostrče po krk sa zvýši tvoja sila, aby si mohol kráčať vzpriamene.
A nechám ťa odpočívať.
Po tomto budeš plakať a po plači zaspíš…
Budeš snívať krásne a zmysluplné sny
a keď sa zobudíš, budem ťa čakať.
Usmejem sa na teba a ty sa usmeješ späť.
Ponúknem ti jedlo, ktoré zješ s radosťou, vychutnávajúc si život a poďakujem sa ti.
Pretože to, čo dnes ponúkam, mi bolo ponúknuté v časoch, keď vo mne žila tma.
Keď som však bol uzdravený, cítil som, ako temnota odchádza, a plakal som.
Potom sa spolu prejdeme, ukážem ti svoju záhradu a rastliny a znova ťa vezmem k ohňu.
Budeme sa spolu rozprávať jedným hlasom s požehnaním Zeme.
Budeme do lesa kričať túžby tvojho srdca.
Oheň im bude načúvať, šepkať ich ozvenu a budeme spolu vytvárať nádej.
Hory im budú načúvať, šepkať ich ozvenu a budeme spolu vytvárať nádej.
Rieky im budú načúvať, šepkať ich ozvenu a budeme spolu vytvárať nádej.
Vietor im bude načúvať, šepkať ich ozvenu a budeme spolu vytvárať nádej.
A potom sa pred ohňom pokloníme a privoláme všetkých viditeľných a neviditeľných strážcov.
A ty sa všetkým poďakuješ…
A poďakuješ sebe.
A poďakuješ sebe.
A poďakuješ sebe.
Autor textu neznámy
Autor obrazu: Luis Tamani