Nedávno som dočítala knihu Za hranicou minulých životov od Miry Kelley, kde bola kapitola k paralelným životom. Ona píše o Nadduši, ktorá, ak chce poznať dokonalosť alebo skutočnosť o niečom, potrebuje to prežiť z každého pohľadu. Preto si vie vytvoriť viac verzii v životoch, aby danú lekciu pochopila a vyšle duše, ktoré sa inkarnujú v rôznych obdobiach. Sú to naši supútnici.
Vnímavé duše môžu niekedy iných suputnikov zachytiť vibračne . Tak isto ich môžeme v životoch aj stretnúť a vtedy mame pocit, že ten človek je akoby našou súčasťou…len osobnostne sa líšime. Dôkazom toho bola aj kamarátka, ktorá presne toto zažívala a stretla človeka, ktorý bol jej supútnikom. Silno sa vibračne vnímali a mala zvláštne stavy, cítila , kedy na ňu myslí a kedy je vibračne dolu. Vravela mi, že on je súčasťou jej duše, ale až po prečítaní tejto kapitoly som pochopila, ako to myslí.
Autorka na to prišla, keď robila regrese u ľudí a oni jej opisovali prežité životy, ktoré jej inkarnačne ani nesedeli, lebo neboli v časovej postupnosti, ako ju vnímame z ľudského pohľadu. Napojila sa na Vyššie ja toho človeka a tak dostala informáciu o paralelných životoch.
Vo videu pani Jakubeczová hovorí o tom istom, čo mi do toho to tvrdenia aj zapadá. Občas som mala stavy, čo som nechápala, prečo sa tak cítim a vnímam práve toto, ale po prečítaní knihy som pochopila, že som len vnímala niekoho mne blízkeho. :o)
Zdroj: Monika Jakubeczová
Cestou k sebe... 