Kedy si to konečne ľudia uvedomia, že smrťou nič nekončí. Odložíme svoje fyzické telo a pokračujeme vo svojom živote ďalej. Písala som už o tom v článku samovražda.
V útorok večer mi syn povedal o mladom dievčati od nás z dediny, ktorá ukončila svoj maldučký život. Mala len 18 rokov a nenašla cestu na riešenie svojich problémov. Išla do vojenského priestoru, kde su pozorovateľne a odtiaľ skočila. Vraj nechala nahratú správu na rozlúčenie. Ju som osobne nepoznala, ale jej babka mi bola triedna na základke a jej maminu tiež poznám.
Zapálila som sviečku a prihovorila sa k nej, aby neblúdila v našom svete a našla cestu ku svetlu. Viem, že takéto dušičky dlho blúdia v temnote, kým nájdu cestu von. Pekne to bolo ukázané vo filme Ako prichádzajú sny.
Je to smutné…toľko ľudí sa rozhodne vziať svoj osud do rúk a tak podľahnú myšlienke na smrť. Vraví sa , že samovrah si takýmto činom prechádza život po živote, až kým nenájde silu s tým bojovať a už tento čin neurobí. Stáva sa silnejším a váži si seba samého, dokáže veci riešiť na základe intuície a nie našepkávanie rozumu.
Všetko sa dá riešiť a voliť smrť, ako útek od niečoho, čo v tom čase nás hodí na dno…nie je rozumné riešenie. Škoda, že nemala pri sebe dušičku, ktorej by sa zverila a pomohla jej vidieť jej trápenie inak a dodala jej silu. Toľko ľudí bojuje so smrteľnou chorobou a tak rado by žilo.
Vážme si toho čo máme. ♥ Hľadajme možnosti, riešenia…skúšajme sa na vec porzieť s iného uhľa pohľadu.
Nech Vás sila ducha sprevádza cestou srdca k poznaniu seba samého
a skutočnosti .
♥anitraM
Cestou k sebe... 