Kategórie
Energia

Keď odíde Váš psík a zostane po ňom prázdno…

Mali sme malého psíka menom Tedy. V auguste to bolo 14 rokov, čo s nami žil. Spával striedavo s deťmi v posteli. Naučila som ho prosiť si o maškrty a potom mi deti nadávali, že som ho rozmaznala a vždy si vyžadoval piškótky a smutno na nich pozeral. Malý mu púšťal televízor, keď ho nechal v izbe, aby mohol pozerať a nebol tam sám. V poslednom čase si vyžadoval svoju pozornosť, nechcel byť sám v miestnosti a ako počul niekoho na chodbe už zavíjal. Už vtedy som spozornela, či sa neblíži jeho odchod. Začiatkom októbra zlenivel. Len by ležal v teplej posteli, ani vonku sa mu byť nechcelo. Už ani neštekal, iba, ak bol vonku a za dverami nám oznamoval, že chce ísť už dnu.

Myslela som si ,že je rozmaznaný a zvyká si na nové pohodlie, lebo deti ho nosili ako bábätko na rukách, bo po schodoch sa bál chodiť a vždy mu to trvalo. Od minulého týždňa mu prestalo tráviť a zvracal, tak sme mu miesto granuly varili ryžu a kuracie mäsko. Aj tak zvracal a dosť pochudol. Mal aj očko zapálené, tak sme mu dávali kvapky do očí. Skúšala som mu dávať energiu a cítila som silný tlak v oboch ušiach. Muž zavolal kamoša veterinára, pozrel na neho, lebo mal aj zapálené análne žľazy, ošetril ho a dal mu ATB. Mysleli sme, že preto sa mu nechce chodiť, lebo toto už mával a potom bol v poriadku. No vo štvrtok sme prišli domov a jemu sa ani von nechcelo, ledva išiel. Odviezli ho známemu veterinárovi a zistil, že je podchladený. Dal mu infúzku a podložku, nech ho zahrievame.

Posielala som mu energiu cítila som jeho žalúdok a pichanie v ňom.

Chúďatko, mal bolesti. Snažila som sa ho zahriať. V noci o druhej nás syn zobudil, lebo sa vyvracal a počural. Tak sme to dali do poriadku. Ledva stál na tých chudých nožičkách. Dali sme ho do postele, ale asi za chvíľu malý kričal, že má kŕče. Občas mával epizáchvaty a bol oslabený, tak som si myslela, že to je jeden z nich. Držala som ho rukami na oboch končatinách, až mu prestali zášklby.

Bol ako z gumy..už vtedy mi pripadal, že je mimo seba a telíčko je bezvládne a unavené. Posielala som mu svetlo a vnímala jeho únavu…aj mňa to uspávalo. V posteli som ho ešte liečila, cítila som ako mu je ťažko.. jeho žalúdok, srdiečko hlava. Tak som s tým prestala a išla seba očistiť…mala som vo svojom poli samé tmavé opare, akoby som pole smrti do seba ťahala. Zaspala som nakoniec.

Ráno o 6:45 idem budiť syna, lebo sme mali ísť na očkovanie na alergo a chytila som Tedoška..no už nedýchal…sánku mal už stuhnutú, nosík studený, jazýček mu trčal bokom…aj sliny mal vytečené na deke. Skúšala som mu stláčať hrudník, prihovárať sa mu, ale už bol mŕtvy…plakali sme nad ním ako malé deti. Odniesla som ho dolu do miestnosti, kde spával, keď sme boli v práci…zakryla do deky a zapálila sviečku. Uhladila som mu vlásky a zavrela očka.

Keď sme prišli od lekárky, obaja sme dúfali, že sa preberie a bude ležať v košíku. No neprebral sa, stále bol teplý, ale pomaly už jeho telíčko tuhlo. Museli sme počkať, až príde muž z práce a odvezie ho na spopolnenie.

Pracovala som z domu od malého z izby. Povedala som mu, že som rada že nezomieral sám, keď sme boli v práci, ale pri malom v posteli. Vraj cez noc skňučal, tak ho upokojoval.

Asi okolo desiatej som pocítila tlak na srdcovej čakre, tak som sa pozeral vnútorným zrakom okolo seba a videla som ho pri nohách…volal mu z izby von, nech idem za ním. Po schodoch skákal svižne a chcel ísť von z domu…chcel, aby som ho poslala do svetla. Skúsila som to… pocítila som krásny pocit a on zmizol. Lenže zrejme sa to nepodarilo alebo sa vrátil, lebo po obede som ho videla znova v izbe. Chcela som ho dať malému na posteľ, ale zavrčal a ukázal, že chce ísť von…znova po schodoch bežal a ako sme boli vonku vyskočil mi na ruky a akoby chcel cez moje napojene na zdroj vyjsť do svetla. Tak som ho znova poslala a už som ho nevidela. Keď som si predstavila jeho telíčko ako tam ležal, bolo okolo nech svetlo a cítila som spokojnosť. Predstavila som si tak otcovho psíka, čo tiež tento rok zomrel a aj on mal okom seba veľa svetla. Je už v bytostnej ríši vo svojej skupinke duši…čo ma troška upokojilo.

Ráno mi malý hovoril, že ho mal vo sne, ležal na gauči na chrbte, bol spokojný a mával mu prednými labkami. Prišiel sa s ním rozlúčiť. Potešilo ma to, že aspoň s ním.

Hľadala som niečo o duši zvierat a naskočil mi článok u mňa na blogu: Zvieratá majú emočnú rovinu oveľa hlbšiu ako my, sú vnímavé a vidia aj bytosti, ktoré my nevidíme. Dostávajú informácie z vyššieho sveta , preto vnímajú skorej, ak sa blíži nebezpečenstvo. Zvieratá, najmä tie domáce, majú za úlohu pomáhať pri duchovnom vývoji človeka. V určitých prípadoch môžu prevziať na seba choroby svojich majiteľov, dokonca aj tie, ktoré majú karmický pôvod. Často sa to stáva hlavne u psov, ale aj mačiek.

Chúďatko maličké…neviem z koho čo prebral, komu pomohol, ale ak to aj tak je, som mu vďačná a nikdy na neho nezabudneme. Jeho popol bude s nami v dome a spomienky na neho v srdci uchované.

Aj vo videu Monika Jakubeczová o tom hovorí, ako zvieratká preberajú naše choroby a pomáhajú nám tak. Viem, že mačky si ľahnú na miesto, kde je negácia a vedia ho do seba natiahnuť a očistiť, ale chúďatká psíci nie…ochorejú a zomrú. :o(

Nech Vás sila ducha sprevádza cestou srdca k poznaniu seba samého a skutočnosti .

anitraM

Pridaj komentár

Zadajte svoje údaje, alebo kliknite na ikonu pre prihlásenie:

WordPress.com Logo

Na komentovanie používate váš WordPress.com účet. Odhlásiť sa /  Zmeniť )

Google photo

Na komentovanie používate váš Google účet. Odhlásiť sa /  Zmeniť )

Twitter picture

Na komentovanie používate váš Twitter účet. Odhlásiť sa /  Zmeniť )

Facebook photo

Na komentovanie používate váš Facebook účet. Odhlásiť sa /  Zmeniť )

Connecting to %s

This site uses Akismet to reduce spam. Learn how your comment data is processed.