Každá vibračná rovina sebou nesie svoje frekvencie, na základe nich sa tak aj cítime. Človek, ktorý žije len v tých nízkych vibračných pásmach, tak jeho život podlieha agónii, strachu a obavám. Je ponorený do hmoty bez prístupu k radosti a kráse, lebo ho k tomu jeho videnie vôbec nesmeruje. Život vnímame pesimisticky. Ak sme takéto programy preberali aj od rodičov, lebo ich život bol veľmi ťažký a nepoznali vibrácie lásky, radosti a potešenia, tak svoju vážnosť života preniesli na nás.
Oni sami tým nežili, nevedia nám ten stav ukázať, pritom chceli by pre nás lepšiu budúcnosť. Sú však aj programy, ktoré si nesieme vo svojej osobnosti z predošlých životov a zo svojho rodu. Patrí k nim aj znevažovanie seba samého.
Ten, kto znevažuje seba samého, znevažuje aj iných. Stále mu niečo vadí, nevie si vážiť seba samého , svoj život, ale vadia mu aj ľudia okolo neho. Takýto človek vníma svoj život cez filtre vlastného vytvoreného programu a tak prijíma do seba len to, čo chce vidieť a počuť. To, čo nechce a čomu sa bráni, vypúšťa zo seba von. Ľudia mu len zrkadlia jeho tienisté stránky , ktoré potláča a nechce s nimi pracovať, prijať ich za problémové.
Pokiaľ sa takýto človek nepostaví svojim formám strachu, nemôže prejsť bránou transmutácie a uvoľniť tieto programy zo svojej DNA. Uvedomením si, že ide o jeho formu strachu, ktorá mu bráni rozvinúť jeho život do iných rozmerov je začiatok cesty. Technikami, ktoré mu niekto odporučí a bude za neho spracovávať, však cesta k vyriešeniu nevedie. Svoj kríž si nesie každý sám!
Pozornosť-uvedomenie, pochopenie a prijatie…toto je cesta, ktorou treba ísť k zmene seba samého a programov v našej DNA. Starý systém takto fungoval, ale nový, ktorý príde, už takto fungovať nebude.
Príklad….Pýtam sa sám seba: “Prečo mi vadia kritický ľudia?”
Odpoveď : “lebo ja sám rád iných kritizujem! Preč ich kritizujem, čo mi na nich vadí?”
Ak toto pochopím a budem si uvedomovať svoje vlastnosti, že aj ja taký som a kritizujem v jednom kole, tak naozaj takto konám nevedome. Začnem meniť svoje postoje voči ľudom, voči sebe, nastáva zlom-pochopenie celej situácie. Na základe tohto prežitku a danej situácie , mením správanie a reagujem inak(uvedomením si) ..prijmem, že je to potrebné, lebo som o tom už vnútorne presvedčený. Rozpúšťajú sa staré programy a ja už konám v inej rovine.
Viem , že cesta nie je ľahká, ale ak sa na ňu človek vydá, už sa nerozpadne a núti ho ísť ďalej k lepšej verzii seba samého…je to ako vidieť seba v nepokrivenom zrkadle a pozorovať svetlo, čo vyžarujeme.
Nech Vás sila ducha sprevádza cestou srdca k poznaniu seba samého a skutočnosti .
♥anitraM
Cestou k sebe... 