Psychosomatika a deti

Hovořit o psychosomatice u dětí, znamená nahlédnout na systémovou propojenost celého kontextu všech osob, které patří do daného rodinného systému. V některých oblastech navíc přistupuje i vliv médií, který překračuje svým vlivem rodinné vztahové roviny. Nelze léčit nemoc, ale nemocného člověka, a jím je dán konkrétní kontext vztahů, v nichž se nachází. Můžeme proto mluvit o nemoci v kontextu člověka a jeho sociálních vztahů, nikoliv pouze nemoci. Systémový přístup znamená způsob myšlení, kdy řešení problémů je chápáno komplexně, ve svých vnitřních i vnějších souvislostech. Somatické, psychické a sociální souvislosti, podmíněnosti, mají stejnou důležitost a jejich konkrétní závažnost určuje kontext události. 

Jak se děti učí slušnému chování

Dnešné deti sú úplne iné, ako sme boli kedysi a vidím, že programy, ktoré boli do nás vštepované, neboli až tak správne. Boli prvé obmedzení a nerozvíjali v nás naše pravé Ja. Preto je aj potrebné ich vychovávať inak a pristupovať k nim tak, aby sa naučili konať ako cítia. Martinka ma naviedla na knihu od Naomi Aldort, za čo jej ďakujem. Nájdete v nej veľa situácii a pomôcok, ako vychovávať deti dnešnej doby. 😉 

Ako sa stať oporou deťom a zároveň aj sebe

Celé generácie  boli vychovávané spôsobom, podľa ktorého  mali deti presne zapadnúť do určitých škatuliek- predstáv o tom, ako by mali pôsobiť , konať a správať sa, aby boli prijímané. Týmto spôsobom stratilo veľa ľudí spojenie so samým sebou, so svojou podstatou, ktorej základom je láska tvorená z pocitov jednoty s ostatnými,  dôvery k životu, spontánnosti a z intuitívnych pocitov, ktoré nás majú priviesť k nášmu poslaniu.

Nepochopení rodičů a rodinná terapie

Příběh: Třináctiletá dívka si na Lince bezpečí stěžuje na své rodiče. Už si s nimi nerozumí tak jako dřív a je z toho smutná. V poslední době ji pořád kritizují, největší spory vedou ohledně jejího vzhledu – co si obléká, jaký má účes, jak se maluje. „Vůbec nemají ponětí o tom, co se dneska nosí, a nechápou, že já nechci vypadat mezi kamarády jako nějaká Popelka!“ Hádky jsou téměř na denním pořádku, a to dívku mrzí nejvíc. Když prosila o radu svou nejlepší kamarádku, ta jí řekla, ať se na rodiče vykašle a nebaví se s nimi, nebo ať jim řekne, že už je dospělá a bude si dělat, co uzná za vhodné. S touto radou však spokojená nebyla, nechce záměrně rodiče provokovat, ale zároveň se nechce od svých vrstevníků lišit a prosí Linku o pomoc.

O deťoch…

Vaše deti nie sú vašimi deťmi. Sú to synovia a dcéry života, túžiaceho po sebe samom. Prichádzajú skrze vás a napriek tomu nie z vás. A hoci sú u vás, predsa vám nepatria.

Môžete im dávať svoju lásku, nie však svoje myšlienky. Lebo ony majú svoje vlastné myšlienky. Môžete ubytovať ich telo, nie však ich dušu. lebo ich duša prebýva v dome zajtrajška, do ktorého vy nemôžete vstúpiť, dokonca ani vo svojich snoch. Smiete sa snažiť byť ako ony, ale neusilujte sa o to, aby sa ony pripodobnili vám. Lebo život sa nevracia, ani nezotrváva u včerajška.

Deti a sebadôvera…

Na Eugenike blogu ma zaujal článok od autorky Dariny Vranovej   o detskej sebadôvere. Kedysi som tiež takéto niečo riešila u svojho mladšieho syna, ktorý mi stále vravel, že je k ničomu a nič nedokáže. Vlastne pracujem na to doteraz a snažím sa ho povzbudzovať.

Darina píše…Veľmi ma zaujala kniha od Naomi Aldortovej “Vychováváme děti a rosteme s nimi”, ktorá učí rodičov po celom svete vychovávať deti bez používania trestov a pochvál, pretože tieto spôsoby považuje za manipulácie, pri ktorých chceme od dieťaťa, aby sa podvolilo našej vôli. Upozorňuje rodičov, že naša výchova môže byť ovplyvňovaná našou minulosťou-prebratými starými vzormi,   obavami z budúcnosti a preto sa zabúdame napojiť na dieťa v prítomnej chvíli. Vysvetľuje, ako neproduktívne myšlienky, ktoré sa nám prehrávajú v hlave pri rôznych problémoch s deťmi môžeme oddeliť od prítomného okamihu, priamo sa napojiť na pocity dieťaťa  a stať sa milujúcim rodičom. Učí prejavovať lásku k deťom najmä v tých najťažších chvíľach. Je to inšpiratívna kniha, ktorá núti sa zamyslieť .