Na začiatku školského roka triedna učiteľka v šiestej triede zastala pred jej bývalými piatakmi. Rozhliadla sa po triede a povedala, že všetkých má rovnako rada a všetkých rada vidí. Bola to veľká lož, pretože v prednej lavici schúlený do klbka sedel chlapec, ktorého nemala rada.
Ešte v piatej triede si všimla, že sa nehrá so spolužiakmi, je oblečený v špinavých šatách a smrdí, akoby sa nikdy neumýval.Postupom času sa jej vzťah k tomuto žiakovi, stále viac a viac zhoršoval, až mala chuť poškrtať všetky jeho písomné práce červeným perom a dať mu päťku.
Tentoraz dostala za úlohu od riaditeľky školy vypracovať posudok a analyzovať charakteristiky všetkých žiakov. Hodnotenie svojho neobľúbeného žiaka uložila až na samý koniec. Keď sa dopracovala k rozboru jeho osobnosti, neochotne začala študovať jeho materiály a zostala úplne ohúrená. Učiteľka, ktorá viedla malého chlapca v prvej triede, napísala: “Je to brilantné dieťa s rozžiareným úsmevom. Robí domáce úlohy čisto a správne. Je mi potešením byť vedľa neho.“ Učiteľka v druhom ročníku o ňom napísala: “Je to vynikajúci žiak, ktorého si jeho spolužiaci cenia, ale mal problémy v rodine. Jeho matka má smrteľnú chorobu a jeho život doma je podľa mňa neustály boj so smrťou.” Učiteľka v treťom ročníku napísala: “Smrť jeho matky ho veľmi ťažko zasiahla. Snaží sa zo všetkých síl ako sa najlepšie vie, ale jeho otec nepreukazuje o neho záujem a jeho život doma môže čoskoro mať vplyv na jeho vzdelanie, ak sa s tým nič neurobí.” V štvrtej triede učiteľ napísal: “Tento chlapec je neakurátny, nemá záujem o učenie, nemá takmer žiadnych priateľov a často zaspáva priamo na vyučovaní.”
Po prečítaní charakteristík sa učiteľka veľmi zahanbila. Cítila sa ešte horšie, keď jej na Vianoce všetci žiaci priniesli darčeky zabalené v lesklom baliacom papieri s farebnou stužkou. Darček jej neobľúbeného žiaka bol zabalený v hrubom hnedom papieri. Niektoré deti sa začali smiať, keď učiteľka vybrala z balíčka náramok, na ktorom chýbalo niekoľko kamienkov a spolovice prázdnu fľaštičku parfumu. Potlačila výsmech, keď zvolala: „Oh, to je krásny náramok!“ A otvoriac fľaštičku pokvapkala si trochu voňavky na zápästie. V tento deň chlapec vychádzal z triedy ako posledný. „Dnes voniate ako moja mamka,“ povedal. Keď odišiel, dlho plakala.
Po nejakej dobe, sa s jej pomocou začal najmenej obľúbený žiak vracať späť do života. Ku koncu školského roka sa stal jedným z najlepších študentov.
Neskôr, keď už mala iných žiakov v inej triede, našla pod dverami do triedy lístok, kde chlapec napísal, že je najlepšia zo všetkých učiteľov, ktorých kedy vo svojom živote mal. Trvalo ďalších päť rokov, kým dostala ďalší list od svojho bývalého žiaka. Napísal jej, že zmaturoval ako tretí najlepší v ročníku a že je aj naďalej najlepším učiteľom v jeho živote. Prešlo zopár rokov a učiteľka dostal ďalší list, v ktorom jej mladý muž napísal, že aj napriek všetkým ťažkostiam vyštudoval univerzitu s najlepšími známkami a potvrdil, že je stále najlepším učiteľom, ktorého mal vo svojom živote. Po čase prišiel list, v ktorom písal, že po univerzite sa rozhodol zvýšiť úroveň svojich vedomostí. Teraz už stál titul pred menom aj menom. Aj v tomto liste nezabudol dopísať, že je najlepšia zo všetkých učiteľov, ktorí boli v jeho živote. Ale čas šiel ďalej. V jednom zo svojich listov, napísal, že sa stretol so ženou svojho života a chce sa oženiť. Písal, že jeho otec zomrel pred dvoma rokmi a pýtal sa, či by neodmietla sedieť na tejto svadbe na mieste matky ženícha. Samozrejme, že učiteľka súhlasila. Vo svadobný deň svojho žiaka mala na ruke náramok s chýbajúcimi kameňmi a kúpila si rovnaký parfum, ktorý pripomínal chlapcovi o jeho matku. Stretli sa, objali a on cítil vôňu domova.
“Ďakujem, že ste vtedy uverili vo mňa. Ďakujem vám, že ste mi dali pocítiť, že ma niekto potrebuje a vrátili ste mi sebavedomie. Naučili ste ma veriť v seba, ale aj rozlišovať správne od nesprávneho.” Učiteľka so slzami v očiach odpovedala: „Mýliš sa, to ty si ma naučil všetko. Nevedela som, ako učiť, kým som ťa nestretla.“
Život sám o sobě nemá smysl. Má smysl pouze tehdy, pokud si můžete zazpívat píseň věčnosti, pokud si můžete vychutnat božskou vůni, pokud se můžete stát lotosovým květem – nesmrtelným, nadčasovým. Pokud se můžete proměnit v čistou lásku, pokud můžete zkrášlit tuto existenci, pokud se můžete stát požehnáním této existence, teprve poté získá život na významu; jinak nemá smysl. Je jako prázdné plátno: můžete se s ním celý život vláčet a možná zemřete pod jeho tíhou, ale co z toho?
