Kategórie
Sny

Bojovník, čo chcel ísť do neba…

Aj keď som si povedala, že o anjeloch už písať nebudem, lebo to nie je moja parketa, ale tento príbeh ma zaujal. Našla som tam veľa spoločného   v  súvislosti mojimi skúsenosťami s anjelmi. 😀

Žil raz bojovník, ktorý viedol svoj život v pekle ako najlepšie len vedel. Jedného dňa, keď spal, prišiel k nemu Anjel smrti. Anjel stál v celej svojej kráse a vznešenosti v bojovníkovom sne, s rukami rozpaženými, a povedal mu, že ho zoberie do neba.

Mladý bojovník bol taký šťastný a odvetil: “Och, to je úžasné, ja tak veľmi chcem ísť do neba!”

Vtedy sa ho Anjel opýtal: “Si si istý, že chceš ísť do neba?”

Bojovník ho uisťoval, že nielen že je ochotný, ale že netrpezlivo očakával túto chvíľu.

Anjel sa ho potom opýtal: “Si si istý, že si pripravený ísť do neba?”

Bojovník odpovedal: “Samozrejme, urobím všetko, čo treba, aby som žil v nebi.”

Anjel mu začal odtrhávať každý úd z jeho tela, jeden po druhom. Najprv odstránil bojovníkovu ľavú ruku a potom pravú, zakaždým sa ho opýtajúc,

“Si si istý, že chceš ísť do neba?”

Bojovník stále odpovedal, “Ach, áno, zober ma domov.

Keď mu Anjel vzal obe ruky a nohy a pracoval na jeho ušiach, uvedomila si bojovníkova myseľ, čo sa deje. Bol šokovaný žiaľom, zaskočený a prekvapený.

Ako mu mohol Anjel, tento veľký učiteľ, robiť toto?

 Bol presvedčený, že toto nie je cesta do neba. Jeho myseľ úplne odsudzovala toto štvrtenie.

Keď začal cítiť bolesť, začal protestovať nahlas: “Ale… ale ty si vravel, že ma vezmeš do neba. Toto nie je nebo. Spôsobuje to bolesť môjmu telu.”

Anjel odvetil: “Zanechávanie starých, obmedzujúcich presvedčení, zvlášť tých o tom, kto si myslíš, že si, je bolestné a zraňuje myseľ.”

Potom mu odtrhol nos. Bojovník so slzami v očiach povedal: “Ale povedal si “nebo”.

Toto sa vôbec nepodobá na to, ako som si nebo predstavoval… je to tak iné.

Klamal si mi…

 Dôveroval som ti, toto vôbec nie je to, čo som si myslel, že to bude.

Pre myseľ, žijúcu v strachu a odpore, to nikdy tak nie je,” odpovedal Anjel.

Toto mi pripomína bytosť menom Rafael, čo sa ma stále vypytuje:“ Apropo… si si istá , že vieš kto som?“

Je jedno kým v skutočnosti je, dôležité je utvrdenie, že takú  to bytosť vo svojom živote nepotrebujem. Ja idem vlastnou cestou, nie falošným ovplyvňovaním….

 

Preklad článku zo stránky ToltecHeartWisdom: DreamingWolf.

4 replies on “Bojovník, čo chcel ísť do neba…”

Hmm hneď mi to pripomenulo film Danteho Poklo ( Dante’s Inferno ) … po prečítaní vo mne ostala smutná stopa *.* potom mi napadlo, že Anjel smrti ho do neba dostat nemohol. To može spraviť jedine on (bojovník) 🙂 potom som si to prečítal znova 😛 a bolo to iba vo sne 🙂 sen=ilúzia, predstava ^^ … Pre myseľ, žijúcu v strachu a odpore, to nikdy tak nie je,” odpovedal Anjel. neviem prečo ale tato veta je dolezita aj keď ju 100%-tne nechápem 😉

Like

Je jedno aký anjel by to bol, len duša je večná nesmrtelná, človek by sa tam nikdy nedostal. Ten kto žije v strachu a odpore k niečomu, všetko vníma inak ako človek, čo sa nebojí.

Like

Je tomuto uz 6 rokov co ste pisali ohladom tohto clanku. Co chcem napisat Martinka uz som ti to raz pisal, zomrelo alebo skor odislo my vela osob z mojej rodiny,nebudem menovat je to jedno, ale aj vela iných priatelou a známych. No pri kazdom luceni som skor pozoroval ludi v okoli ako reaguju na tudo udalost. Proste na rovinu, nemal som z toho skor ziadny pocit smutku, ci bolesti , bral som to ,,a dnes uz viem ovela viac .Ako to pise anjel transformácie , to vysvetlujem ludom uz niekolko rokov dozadu. Nepochopia moje vety co uz hm?? Smutia , trapia sa, velmi trpia po dusevnej stranke, no naj robia co robia je to minulost. Nedokazu sa stymto vyrovnat ,ano je to sok pre kazdeho , aj ja som to prezil ,nie je to wáw?? No pred 2 rokmi odisiel moj svagor bol to druhy muz mojej sestry .Prvy sa jej zabyl padom zo strechy. Vydala sa a maju uz dospelého syna. No to hlavne- v kostole ked zacala omsa po prvýkrát som sa citil uplne uvolnene ,sediac pri mojej manzelke a obrovske mnozstvo ludi. Citil som obrovsky pokoj, lasku, dobro a stastie v mojom srdci a dusi. Myslou som sa usmieval a tesil som sa ze Janko sa prisiel rozlucit z kazdym, no somnou to bolo uzasne , viem ze jeho duch a dusa bola primne a myslienkami som mu hovoril ze som stastny ze uz je na druhej strane. Bol aj kar a tam sa premietalo video z jeho fotkami od mladosti az po jeho koniec. Citil som sa uplne dobre. Preto som nikdy nevyronil jednu slzu, proste umna to nejde, viem ze odisli na druhu stranu veriac ze su ich duse tam kde maju bit. Takze som zmiereny aj stym co pride, viem prv bude sok, no potom uz to viem stravit ako sa povie. Len tolko. Ano ludia by mali oslavovat ako v iných krajinach ked odidu im ich pribuzny a to je wáw.Moj uhol pohladu.

Like

Máte pravdu Ondrej…..Niekde som čítala, už ani neviem presne , či to boli Kelti, alebo Druidi a oni smrť človeka a rozlúčku s ním oslavovali tancom a spevom, lebo duša sa oslobodila z pozemskej záťaže a bola opäť slobodná.

Veľmi sa pútame na život, na ľudí, na svoje majetky a potom , keď nám odíde niekto blízky, ťažko sa s tým vyrovnávame, že viac ho neuvidíme. Je to o to ťažšie, ak niekto odíde nečakane, alebo tragicky.

Keď som bola na pohrebe starkej mojej sesternice, tak som to vnímala ako vy, lebo som videla, že prišli pre ňu sprievodné bytosti, aby tu neblúdila. Lenže duchovia sú ak ľudia…ak je duša zralá, nezdržuje sa tuná a odíde do sfér bytia a pokoračuje ďalej na svojej ceste. Ale sú duše, ktoré tu zostávajú, lebo ich držia závislosti, rodina , majetky a o to to je ťažšie.

Strašia nás peklom, kŕmia nebom a potom, ak človek zomrie, jeho duch je dezorientovaný. Skúsenosť, o ktorej som vám písala.

Ako dieťa som sa topila a keď som si uvedomila, že klesám nižšie, tak som sa s tým oklamihom zmierila a čakala až príde smrť…nebála som sa, ale zrazu ma niekto chytil za ruku a vytiahol von. ..Hold, nebolo mi súdené ešte zomrieť.

Keď som mala zážitok smrti pár rokov dozadu a mala pocit, že vyvolaným infarktom zomieram, tak som sa dokola modlila k Bohu a prosila ho, aby mi pomohol. Je to paradox… strach nás ovláda a to dosť silno. Dokonca, keď som nevedome astrálne vycestovala a moje vedomie už bolo mimo moje telo , aj tak som pocítila strach uz toho , že som zomrela a ani neviem ako a som už mimo telo.

Staré programy nás silno zvierajú a preto je dobré ich meniť…slúžai len k jednému.-..k ničeniu a potlačovaniu….preto je dobré rozvíjať seba samého, aby sme sa stali niekym iným, lepším, otvorenejším…vedomým seba samého,.

Ďakujem Ondrej, že ste sa vyjadril. …pekný večer.

Like

Pridaj komentár

Zadajte svoje údaje, alebo kliknite na ikonu pre prihlásenie:

WordPress.com Logo

Na komentovanie používate váš WordPress.com účet. Odhlásiť sa /  Zmeniť )

Google photo

Na komentovanie používate váš Google účet. Odhlásiť sa /  Zmeniť )

Twitter picture

Na komentovanie používate váš Twitter účet. Odhlásiť sa /  Zmeniť )

Facebook photo

Na komentovanie používate váš Facebook účet. Odhlásiť sa /  Zmeniť )

Connecting to %s

This site uses Akismet to reduce spam. Learn how your comment data is processed.