Vytvárame si predstavy o druhých, ako by sa mali podľa nás správať…ak sa tak nesprávajú, vadí nám to a sme v rozpore so sebou samým. Tým sa snažíme s nimi manipulovať a ukazovať im našu predstavu o nich samých. Stávame sa tak otrokmi vlastných predstav.
Všetko, čo nám vadí na iných, zrkadlí nám len naše predstavy. Všetko, čo nám okolie zrkadlí, sú len predstavy, ktoré sme si sami na seba nalepili ako nálepky. Ten, kto chce meniť okolie, ešte nechce zmeniť niečo v sebe a ak chce, aby druhí boli šťastní, ešte nechce byť šťastný sám, len si to neuvedomuje.
Preto pozorujme seba samých, ako konáme, ako reagujeme z nevedomej časti pod programami, ktoré nás riadia . Nedávajme nálepky iným, ani sebe. Spoznajme, kým skutočne sme. Ak dávame pozornosť osobným programom mysli, aktivujeme nevedomosť, zažívame bolesti, ochorenia a strach. Ak dávame pozornosť vedomiu seba samého, aktivujeme božstvo v nás…spoznávame skutočnú pravdu vlastnej existencie. Čo neživýme pozornosťou, to sa nás už nedotýka.
Inšpirované knihou Marcelka z hôr 2
Autor : Viera Keilová
Cestou k sebe... 