Pamätám si obdobia, kedy som žila myšlienkou, že určite budem mať reumu ako moja stará mama, lebo som mala zhrubnuté kĺby na prstoch rúk a týmto vzorcom som si aj ochorenie a jeho príznaky privolala. Niekde som to tu už aj písala, ako ma vyšetrovali vo VURCHu a nič nezistili, ale liečili ako pacienta s reumatoidnou artritídou a dávali silné lieky a preparáty zlata. Po 2 rokoch uvedomenia si, že sugestívnym myslením si dokážeme privolať rôzne stavy, som začala meniť svoje vzorce myslenia a príznaky reumy odozneli. Dodnes sa na ňu neliečim a nemám ani rannú stuhlosť kĺbov, ani bolesti. Tak ako to prišlo, tak to odoznelo.
Všetko je to o tom, ako pevne sa držíme nejakého ochorenia. Emócie silno súvisia s mentálnou rovinou a to ako myslíme, to má vplyv na naše telo. MUDR. Vojáček o tom zaujímavo rozpráva a dôležité je uvedomenie, čo nám naše ochorenie hovorí. Cieľom nie je uzdravenie, ale uchopenie toho, ako pristúpime k tomuto procesu a kam nás to nasmeruje.
Zdroj: Cestyksobe
Cestou k sebe... 