Deti. Naše najdrahšie poklady. Rodičia chcú pre nich len to najlepšie. Naozaj? Ako je teda možné, že najviac ochorení je v období predškolského veku? Vtedy by predsa mali byť naše deti najzdravšie. V tomto období sú endokrinné žľazy a pečeň najvýkonnejšie a dodávajú dieťaťu vytrvalosť, nevyčerpateľnú energiu a umožňujú dokonalú prirodzenú detoxikáciu. Veď si len spomeňte: kým vy ako rodičia po celodennom dni ledva “lapáte po dychu”, vaše dieťa… Škoda reči. Práve teraz chytilo druhý dych. Nie je to náhoda. Ich kosti by mali byť pevné ako mladý dub, zuby nezničiteľné ako slonová kosť, vlasy husté, bohaté a lesklé.
Imunita, naše perpetum mobile
Ale keď sa pozriete na malé telíčko zmietajúce sa v horúčke, neutíchajúcom kašli, zasoplené, bledé… Prečo? Kde sa stala chyba? Čo všetko vplýva na porušenie rovnováhy organizmu? Aká je jeho imunita? Ozaj, imunita. Čo to je? Je to náš “bodyguard”. Ochranca, ktorý pracuje 24 hodín denne, striehne, upratuje naše sliznice. Môžeme ho prirovnať k perpetu mobile. Jeho práca je dômyselne rozdelená. Na slizniciach upratuje a hneď začne boj s “nepriateľom”. Má aj svojho veliteľa, ktorý neustále prúdi v cievach a lymfe. Dokáže ticho a nepozorovane preniknúť do každej bunky a hľadá prišelca, ktorý by sa rád uchytil a hovel si bez práce. Taká bunka ho nachová a umožní mu vykonávať jeho aktivitu, ktorej spoločným menovateľom je heslo: Čím horšie pre hostiteľa, tým lepšie pre hosťa. A my sme veru najlepšími hostiteľmi pre mikroorganizmy z okolia. U nás majú koláče bez práce. Ako pomôcť imunite, aby neupadla do mikrospánku a rozoznala, čo má chrániť a čo ničiť?
Vnútorné a vonkajšie vplyvy
Najviac ovplyvní zdravie svojho dieťaťa matka. Placenta a pečeň plodu prebrala na seba detoxikáciu matky. Toxíny matky negatívne trápia ešte nenarodené dieťa. Ktorá mamička dobrovoľne siahne po vlastnej detoxikácii, keď sa cíti “zdravo”? Len tá, ktorá nemôže otehotnieť a netúži po hormonálnej liečbe. Zdravie dieťaťa sa začína v lone matky. Ale aj ostatní príbuzní odovzdajú určitý druh genetickej informácie, ktorá sa môže a nemusí prejaviť. Je tu určitá súhra vonkajších a vnútorných životných podmienok. Pri vonkajších prosí samo životné prostredie o pomoc. Exhaláty, výpary alebo ozónová diera určite odoberú z pozitívnej energie. Môžu v takom prostredí žiť mikroorganizmy? Hľadajú si bezpečný úkryt. Nájdu ho v našom organizme. Prečo niekedy áno, inokedy nie? Čo ešte?
STRAVA. Denne do seba bez rozmyslenia tlačíme 5 bielych jedov: biela múka, biele mlieko, soľ, cukor a rafinované tuky. Dokonale zanášajú naše telo a ich využiteľná hodnota je zanedbateľná. Jediný efekt je, že stratíme tak pocit hladu, ale nič viac. Múka a mlieko sú cudzie bielkoviny. Naše telo musí teda vynaložiť dosť veľké úsilie, aby ich rozložil a zničil. Konzumujeme ich niekoľkokrát denne. Ešte sú nespracované a už prichádza nové sústo. Spracovanie je nedokonalé. Výsledkom je nadmerná produkcia hlienov, ktorá obaľuje akékoľvek sliznice. Bunky pod hlienovou vrstvou trpia. Viazne cirkulácia, prívod živín je zastavený. Bunka odumiera. A práve takéto zdevastované vlastné bunky sú najlepšou pochúťkou pre mikroorgamizmy (bacily, vírusy, plesne…). Zacítia príležitosť – a už sú na hostine.
Venujme čas deťom
Nastáva BOJ. Imunita verzus bacily. Kto asi vyhrá? Tento boj prehrala imunita. Bacily majú dostatok síl, lebo odumretých buniek pribúda a náš organizmus chradne. Výsledkom je choroba. Na akékoľvek ochorenie dieťa už v útlom detstve užíva antibiotiká. Prechodne nastáva zlepšenie, ale paradoxne je naša imunita oslabená. Musí sa spamätať zo “šoku” po liekoch. Ešte sa nestihla otočiť – a už je tu nová invázia bacilov. Oslabený organizmus nastúpil do škôlky, a… Vnútorné životné podmienky teda tvorí strava, lieky, prekonané ochorenia. Nad tým všetkým bdie mozog. Naše vedomie a podvedomie. Sprevádza nás stres. Nevedome ho prenesieme na naše deti, aj keď sa snažíme usmievať cez slzy. Negatívne emócie ako strach, úzkosť, napätie, zlosť, závisť akoby prichádzali samé. Netreba ich hľadať. Veľmi rýchlo vzbĺkneme. Dokonale tak zúžime svoje cievy a bunky, tkanivá a orgány nedostanú potrebnú energiu. Hladujú. Opäť len podporíme bacily.
Naše deti majú úžasný inštinkt a šiesty zmysel a vycítia, čo nám nedá spávať. Nepriamo ich vlastne ako rodičia ohrozujeme a vystavujeme riziku ochorenia. Ich psychika pracuje oveľa rýchlejšie, ale nedokáže posúdiť závažnosť informácie a stres u malého dieťaťa je na svete. Ak na nich nemáme čas, spoločnosť im tvorí obrazovka (počítač, televízor). Zabúdame na pohybovú aktivitu. Nenechávajme všetko na škôlku a školu. Nepotrebujeme predsa posilňovať palec od myši na počítači alebo na diaľkovom ovládači od televízora. Ak ich už vytiahneme do prírody, zadýchajú sa. Nepodceňujme správne dýchanie. Používajme hlavný dýchací sval – bránicu. Nebadane premasíruje brušné orgány a podporí prúdenie pozitívnej energie. Aj nos máme na dýchanie. V hlbokom nádychu cez nos akoby ožili mozgové bunky a pocit duševnej pohody sa dostaví. A čo ešte? Smiech, spev alebo modlitba. Zrazu pocítite radosť a šťastie. Postupne sa vyrovnáva pozitívna energia a klesá negatívna.
Obranné línie organizmu
Dieťa ochorelo. Bežné príznaky sú nevoľnosť, horúčka (niekedy nemusí byť), zahlienenosť, vyrážka, zvracanie. Signalizujú, že v krvi je jed, pečeň nie je schopná neutralizovať toxíny a rušivá kyselina sa postupne vylučuje sliznicami a kožou. Kde zostávajú prirodzené obranné línie organizmu?
Črevo a tráviaci systém – 1. obranná línia organizmu. Priam by si zaslúžili medailu. Pevná a elastická trubica nedovolí prepustiť do cievneho systému všetko, čo sme boli schopní nahádzať do seba. Jej úctyhodná dĺžka je 9 metrov. Predstavuje akúsi chemickú rafinériu, ktorá spracováva potravu na bežiacom páse. Má určité zastávky, ktoré triedia, rozpúšťajú a ukladajú. Snaží sa využiť pre nás čo najviac potrebnej energie. Jej hlavná úloha spočíva v absorbcii energie z potravy, ktorú dômyselne plní tenké črevo. Sliznica a jej imunita, ak zistí viac škodlivých látok v potrave, urobí protiopatrenia. Je “inteligentná” a nechce škodiť. Pocítime hnačku, lebo nastáva vyprázdnenie škodlivého obsahu, alebo naopak zápchu. Nepustí škodliviny ďalej. Zasekne sa a stojí, ale hnilobné a kvasné procesy pokračujú a organizmus má prvé príznaky ochorenia v podobe nevoľnosti, bolesti hlavy, striedania nálad, neschopnosti sústrediť sa… Neprikladáme im v danej chvíli veľký význam. Až dovtedy, kým sa neobjavia príznaky zo strany pľúc.
Pľúca a hrubé črevo tvoria pár. Obidvaja dodávajú energiu. Pľúca zo vzduchu, črevo z potravy. Nevhodné zloženie potravy vyvolá zahlienený organizmus. Pľúca sú vstupnou bránou infekcie. Hlieny z potravy akoby pľúcne alveoly upchávali a bacily sa množia a užívajú si. My kašleme, smrkáme a nemôžeme sa zbaviť infekcie. Zapojíme potné žľazy a škodliviny vylúčime potom. Ale čo na to koža? Ekzém, vyrážka. To nás asi trápi najviac, lebo na koži vnímame viac estetickú ako obrannú funkciu.
Boj s nepriateľmi
Pečeň – 2. obranná línia organizmu. Tvorí vnútorné prostredie organizmu. Je to chemická továreň a čistiareň. Neutralizuje toxíny a snaží sa vylúčiť ich žlčou preč. Ak nevládze, žlč dokáže v tenkom čreve pôsobiť ako “kyselina”. Objavia sa bolesti bruška, koliky, nafúknutie. Pečeňové testy sú v norme, ale my cítime určitý nepokoj organizmu.
Endokrinné žľazy – 3. obranná línia organizmu. Čo nezneutralizuje tráviaci systém, to sa snažia vylúčiť z organizmu endokrinné žľazy. Zapojí sa štítna žľaza. My sa potíme a toxíny sa odparujú kožou. Pri svojej obrannej funkcii je najviac osídlená bacilmi. Narušená bariéra – a infekcia je na svete. Aby štítna žľaza nebola v tom sama, pridá sa nadoblička a toxíny prefiltruje cez obličku. O tom, ktorá žľaza začne boj z toxínmi, rozhodne hypofýza. Malá veľkosťou, ale veľká významom. Náš organizmus to veľmi dobre vie a chráni si ju doslova ako oko v hlave.
“Boj s nepriateľom” sa odohráva na slizniciach. Za kvalitu zodpovedá slezina. Orgán imunity a krvotvorby. Má rada sladkú chuť. Naše deti jej ju poriadne doprajú. Ale nadbytok cukru je jed. Dostane slezinu do “mikrospánku”. Poklesne jej ostražitosť. Zabudne na sliznice v našom organizme a dopustí tak nadprodukciu hlienu. Hlien so správnym zložením tvorí súvislý priepustný povlak, v ktorom žijú lymfocyty a tvorí tak bariéru pre bacily. Nekontrolovateľná tvorba hlienu naopak vytvorí hlienové zátky, zničí prirodzenú imunitu a boj vyhrávajú mikroorganizmy.
Ako teda pomôcť vyhrať “vojnu” nad mikrooganizmami? Postupnou cielenou detoxikáciou už v detskom veku a následne posilnením imunity. Postupne využiť silu pentagramu. Regalen, Renol a Vironal. Dennodenné užívanie probiotík (Probiosan) so zelenými potravinami (Chlorella) patrí k zdravému životnému štýlu. Pred nástupom do kolektívu zohreje a pohladí imunitu Vironal. Dvakrát do roka na jeseň a jar posilní slezinu a ovplyvní zároveň kvalitu slizníc – a bacily nemajú šancu. Sila kapucínky väčšej zničí infekciu už na začiatku. Ak by dieťa ochorelo, prechodne zvýšenie Vironalu v častejších dávkach denne zrýchli obozretnosť a bojaschopnosť našich “bodyguardov”. Infekcia je preč a radosť zo života v očiach našich detí priam prekvitá. Kamaráti čakajú…
MUDr. Renáta Gerová
Cestou k sebe... 
19 replies on “Prečo sú naše deti choré?”
Martinka, každá choroba u dieťatka, je problém v rodine. Vôbec za to nemôže škôlka alebo jasle, alebo neviem kto ešte. Súhlasím s tým, že stravovanie u detí je niekedy veľmi nezdravé, súhlasím s tým, že deťom chýba pohyb a že o chvíľu budú vedieť, ako vyzerá strom iba z monitora počítača. Ale ja si vždy poviem, že moji starí rodičia a ich rodičia, vôbec nevedeli, čo sú probiotiká, čo je detoxikácia a podobne. Lenže tí ľudia ŽILI. Boli spätí so zemou, s prírodou. A mohli si dať aj slaninu a nemali s tým problém. Ja neviem……veľa chodím pešo, pozorujem ľudí okolo seba…. ľudia nevedia ŽIŤ.
Je to celé zamotaný kruh….., ktorý začína práve narodením dieťatka v rodine. A ak to tam zlyháva….potom je to tak, ako to momentálne je – detské choroby, stres už u veľmi malých detičiek…….čo je hrozná výbava na neskoršieho veku.
Páči sa miPáči sa mi
Máš pravdu Inka, matka sama ovplyvňuje vývoj dieťa už počas tehotnosti.Ja keď vidím tehotné ženy ako fajčia tak mi je ľúto toho malého.. Ľudia volakedy naozaj žili inak, aj keď sa viac nadreli,ale príroda im dala všetko. Teraz mám všetko umelo vytvorené prepracované a máme toľko alergii. Práve včera mi kolegyňa vravela, že malej sa rozšíril atopický ekzém berie 6 druhov homeopatik a už jej ani tie nezaberajú. Tak jej liečiteľ všetko vyhodil a neberie teraz nič.
Páči sa miPáči sa mi
no..ekzém vzniká vtedy, ak sa človek cíti neakceptovaným musí skrývať a potláčať svoje pocity, rozčuľujú ho skúsenosti s inými ľuďmi. Vybuchne hnevom vždy, keď nie je po jeho. Nesprávne dýcha – zadržiava dych, má pocit stagnácie….takže v spolupráci s liečiteľom by som riešila aj to, čo z uvedeného prežíva. Inak sa jej to vráti.
Páči sa miPáči sa mi
Malá bude mať 3 roky je jedináčik a vie si svoje vydupať
Páči sa miPáči sa mi
Mám pocit, že tam je aj niečo iné. Ale držím veľmi palce, lebo ak by to teraz nedala do poriadku, v neskoršom veku ju to bude dosť trápiť.
Páči sa miPáči sa mi
Určite bude Inka, len ja do toho tak nevidím. Aj keď dodržuje diétu, myslím že matka jej vytvorila podmienky, ktoré sa jej nepáčia. ja osobne by som jej dcérou byť nechcela. Peknú nedeľu Inka.
Páči sa miPáči sa mi
Podľa mňa dieta nie je namieste. Ak má dieťa ekzém, má robiť zmenu v živote matka, sama so sebou a nie s dieťaťom. Pokiaľ toto nepochopí, jej dieťa sa neuzdraví. Ak sa s ňou poznáš, povedz jej to. Peknú nedeľu aj tebe, moja.
Páči sa miPáči sa mi
Je to kolegyňa a sama sa lieči na astmu je po OP skoliózy a nemá už ani žlčník. 🙄 Takže diagnoza sama o sebe. Dala som jej čítať psychosomtiku pre astmatikov vraj ona to vie, ale nič nemení. Ona je ťažká povaha perfekcionistka opovrhuje všetkým možným. Sľúbila som jej , že sa pozriem akú energiu má malá v sebe.
Páči sa miPáči sa mi
Malá má v sebe iba to, čo dostáva od matky….a ti poviem, že tomu decu vôbec nezávidím. Ako som vyššie napísala, pokiaľ sa nezmení matka, žiadna zmena u jej dcérky nenastane.
Páči sa miPáči sa mi
Cestou do práce ma napadlo, že sa jej spýtam aká emocionálna reakcia u nej bola keď ten ekzém znova vypukol, čím malá prechádzala, nech si to sleduje a sama zistí.
Inka ďakujem posuniem info ďalej. Pohodičkový týždeň želám… 😉
Páči sa miPáči sa mi
Inka, takže som to odhadla správne, ona vie že je sama na vine, že na malú veľmi tlačí a že ekzém vždy príde po emocionálnej nezhode. Je to smutné ak matka vie kde je príčina a nerieši to. 😕
Páči sa miPáči sa mi
perfekcionista … opovrhuje … nema zlcnik … ani to netreba rozpitvavat, si myslim:) male dieta plne cistej bozskej lasky, ktore je vystavene tymto energiam jednoducho musi reagovat odporom a kedze sa nevie branit utekom alebo prijatim, lebo este nema rozvinute mechanizmy, je tomu neustale exponovane, asi ako lak auta pocasiu-o tom je ten ekzem. mozme este spekulovat ako je na tom pecen dietata, ale jednoznacne suhlasim-liecit sa musi v prvom rade matka kedze je zdrojom emocii, ktore dieta pretazuju. svojho casu sa moj syn zacal zajakavat a ked s nim exmanzelka prisla k jednej pani, ta jej hovori, aby jej opisala svoje pocity. tak jej odpovedala, ze ma pocit stiahnuteho hrdla. a ona jej na to-vyrieste si vy svoje emocie suvisiace s hrdlom a uvidite. vyriesila, uvideli sme-maly bol behom chvile v poriadku. ale pravidelne ma mrazi, ked si uvedomim, ako sa rodicia podpisuju na detoch .. aj ked beriem do uvahy karmu a plan ich zivota a viem, ze niektore veci jednoducho maju zazit …
Páči sa miPáči sa mi
Ona sama vie, že má oslabenú hrdelnú čakru a podľa nej ju má asi aj malá, lebo je taký istý typ ako matka. Pokúsim sa jej vysvetliť nech na malú netlačí a nesnaží sa jej vnucovať jej predstavy o živote. Deti sú veľmi vnímavé a ja som to zistila u bráchovej malej, prečo je taká neprístupná a plná zloby.
Ako by si riešil súrodeneckú nenávisť? Toto riešim u malého, nenávidí staršieho brata a je voči nemu agresívny. Občas sú ako najväčší kamaráti, ale väčšinou je na neho ako pes. Trápi ma to, lebo sa to odráža na jeho obličkách a potom len príde, aby som ho poliečila. Už som mu veľa krát hovorila, aby nebol taký zlý na neho a vážil si ho. Starší je úplne iný je citlivý a starostlivý, ale malý je úplný opak. Je to ako mačka vo vreci, nikdy nevieš čo z neho vytiahneš. 😆
Páči sa miPáči sa mi
neriesil:) maleho desi ta citlivost toho velkeho. velky potrebuje zrkadlo, v ktorom ta jeho citlivost vynikne a navyse dostane zabrat … to je skola. mozno ta nenavist prameni zo ziarlivosti na puto medzi tebou a tym starsim. ty si tiez citliva … tazko takto na dialku, ale odpovedou je laska, ako vzdy. a delit ju medzi oboch rovnako, bez ohladu na to, ci sa to malemu paci alebo nie.
Páči sa miPáči sa mi
Vieš v tomto prípade by to potom bolo opačne, lebo starší žiarlil, že sa malému viac venujem, len som mu to vysvetlila, že keď som nemala malého, že som všetku pozornosť dávala jemu. Je medzi nimi 6 rokov rozdiel a sú povahovo úplne iný. Pritom sú rovnaké znamenia. Nedávam žiadnemu najavo, že by som niektorého mala viac či menej rada. Ale zrejme tam bude žiarlivosť z malého strany. Od malička trpí nedostatkom sebavedomia na čom som u neho musela pracovať, lebo mal pocit, že je k ničomu a nič nedokáže, to sa zlepšilo, začali sme tvoriť a zistil že je naozaj šikovný. Potom má podvedome vštiepený pocit, že niečo musí. Toto sa snažila manželová krstná metódou One Brain odblokovať cezo mňa, len sa to nejako nepodarilo. Nemá žiadne povinosti, len mu izbu kážem upratať, ale občas ak ho o niečo poprosím,aby mi priniesol, tak odpovie, prečo musí všetko stále on robiť. Občas som bezradná.
Páči sa miPáči sa mi
aj bezradnost je cesta k pokore:))) a na otazku preco musi vsetko on stale robit by som odpovedal, ze preto, ze je najsikovnejsi a najvhodnejsi na danu ulohu.
Páči sa miPáči sa mi
Tak to by ma nenapadlo aké jednoduché 😉 si poklad s humorom to riešim aj pri pri úrazoch a vždy zafunguje.
Vrelá vďaka, vyskúšam. 😳
Páči sa miPáči sa mi
mojho maleho chvalim neustale, ked sme spolu alebo spolu volame-ze je najsikovnejsi, ze to zvladol bravurne, ze mam najlepsieho chlapca na svete … jedna sa mozno o banality, ale on je tiez dieta, ktore potrebuje podporu, najma od otca, lebo sa mu mojej energie v ranom detstve nedostavalo ateraz tiez len sporadicky … detom netreba vela. v prvom rade by mali citit, ze su milovane a vazene, ze ich rodicia sa miluju a respektuju navzajom, ze ich rodicia pri ich vychove drzia nepriestrelne spolu .. a velmi dolezite je nastavit im hranice a nepopustit ani o piad, ziadny precedens, ziadna ulava. viem, maminy toto zvladaju trochu tazsie ako otcovia, ale ver mi, nie je pre dieta nic lepsie, ako ked citi, ze s osobou, s ktorou je spojene pupocnou snurou, nebude kyvat podla svojej lubovole. v opacnom pripade je to zacarovany kruh-nedostanem co chcem, v preklade nepoucim sa, tak idem za niekym, kto mi doplni energiu a mozem sa zasa nepoucat donekonecna … moja dcera ma ego velke ako cely vesmir:) a je skutocne vyzvou pre kazdeho rodica. dlho trvalo kym som nasiel sposob akym s nou jednat. teraz jej uz iba poviem bez emocii, Emka bude to takto a takto a mozes aj tri dni hundrat a skusat a inak to nebude. proste betonova stena, nielen metaforicky, ale aj auricky, aby sa nemohla energeticky pripojit a tahat energiu v podobe neustalych komentarov, spekulovania, hundrania. tak si chvilu pofrfle a ked vidi, ze nereagujem, pripadne sa este vseveduco usmejem, akoze mam situaciu dokonale pod kontrolou, sklapne a to je tak vsetko 🙂
Páči sa miPáči sa mi
Neuveriteľné...zmizol mi vlastný komentár. :roll:Máš pravdu, my matky sme slabšie. Stačí ak ma začnú citovo vydierať a už neodolám. Nahodia srnčie oči a začnú sa neuveriteľným spôsobom túliť. Ale sami na to časom prídu, že tie príkazy a zákazy k niečomu boli potrebné a že našim cieľom je z nich vychovať dobrých ľudí a aby ku všetkému pristupovali s láskou a rešpektom.
Som rada, že vnímaš seba na dobrej ceste a máš správne vnútorné cítenie. ... a posúvame sa vzájomne ďalej. :wink: Každého koho stretneme nám niečo odovzdá, alebo mi jemu a tak to má byť.
Pekný dník a dobrú chuť... :oops:
Páči sa miPáči sa mi