Stretnutie s Ježišom…

Každý, kto sa rozhodne ísť duchovným smerom si musí uvedomiť, že existuje určitá stupnica. Treba ísť postupne krok za krokom a neskákať bezhlavo niekam, kam sa dostaneme až za nejakých 10 rokov dajme tomu. Tým že som taká aká som, chcela by som v živote vyskúšať veľa. Tak isto, keď som sa dala cestou duchovného rozvoja, nevedela som s čím začať ako prvé a proste som len skúšala, čo dokážem čítala všetko možné. Môj začiatok bol ťažký a následky si nesiem doteraz. Začal sa komunikáciou bytostí, čo sa predstavili ako archanjeli a skončil sa tým, že sú stále pri mne, lebo boli potrestaný za svoje skutky. Ale o nich písať nebudem. Asi len toľko, že mi bránia v mojom rozvoji ísť ďalej a mám tým pádom problém s dôverou.

Dala som sa na šamanské putovania. Sú to výlety do vášho podvedomia, ktoré vám môžu veľmi pomôcť pri vašom rozvoji. Stretávate tu svoje duchovné zvieratá, sprievodcov, či anjelov. Záleží aký svet navštívite. Ja väčšinou chodím do dolného a stredného sveta. V hornom svete som bola len 2 krát. Zaujímajú ma staroveké civilizácie a niečo som čítala o pyramídach, spôsobe ich postavenia a o príchode bieleho muža a červenej hviezdy, ktorý objaví ukryté tajomstvo pod pyramídou.

Neviem prečo tomu je tak, zrejme mám rozvinuté okrem jasno počutia a jasno cítenia aj jasno videnie, lebo občas sa mi samé otvárajú iné svety, ktoré navštevujem, že sa k nim nemusím ani dopravovať tunelom. Stačí, keď nad ničím nerozmýšľam a vnútorným zrakom začnem vnímať tieto svety. Napadlo mi, že by som sa pozrela k pyramídam. Už som sa videla ako stojím na púšti a chcela som vykročiť, ale vietor ma postupne od hlavy k pätám premiestnil na svoje silové miesto k moru. Tak ako vietor sfúkava piesok z púšte . Sfúkol aj mňa. Skúsila som to znova a stalo sa to isté.

Uvedomila som si, že som nedokončila svoju úlohu v strednom svete a nemôžem ísť teda ďalej.

Takže prekročiť dva schody je zakázané. V mojom prípade som asi ostro sledovaná a situácia ma nepustí. Toto nebola jediná vec, čo sa mi stala.

Čítala som si článok o ľuďoch, ktorý vraj žijú vo vnútri našej Zeme. Zrazu som videla samú seba ako ležím v osvetlenej miestnosti na bielej posteli. Zišla som z nej dolu a pozerala sa naokolo. Všade bolo veľa bieleho svetla a nič iné. Prichádzal ku mne muž. Najskorej som videla jeho hlavu a vlasy, lebo rúcho mal tiež biele. Spoznala som v ňom Ježiša Kristusa. Dlhé hnedé vlasy zarastená brada a na srdci na bielom rúchu mal červené srdce.

Priznám sa nie som zbožná, do kostola chodím príležitostne…

Prišiel ku mne a povedal mi: „Neviem ako si sa sem dostala, ale každý musí prechádzať svojim vývojom na Zemi postupne. Z tej púšte si bola vrátená preto, lebo by si nepochopila to, čo by si tam uvidela. Bytosti, čo sú na teba napojené ti bránia v tvojom rozvoji a pokiaľ sa ich nezbavíš, nikam sa nedostaneš.“

„Lenže to je to, čo ja dávno viem!“ odpovedala som mu.

„Každý mi vraví aby som sa ich zbavila, ale nik mi nepovie ako to mám urobiť. Rozlúčiť sa v dobrom nefunguje, ani v zlom vyhnať.“

Keďže ani on mi nevedel poradiť, poďakovala som sa mu a odišla preč. Náš rozhovor bol dlhší, ale na všetko si už nespomínam, čo mi vravel.

„Jedine zmieriť sa s tým, že budú stáť pri tebe do konca tvojho života tu na Zemi.“ zakričal mi.

Otvorila som oči a rozmýšľala, či to bol naozaj Ježiš Kristus a prečo by sa zjavil práve mne. Ak by som ho len počula a on mi rozprával, tak by som začala pochybovať, že to je jedna s tých bytostí, čo sú pri mne a hrajú sa na neho. Keď sa dokázali zahrať na duše zosnulých a dlhý čas ma v tom držali, že komunikujem z mŕtvymi, tak prečo sa nehrať na Ježiša. Lenže ja som ho aj videla svojim vnútorným zrakom presne tak ako som ho videla aj v kostole na obrazoch.

Takže som dostala ďalšiu lekciu, že v duchovnom rozvoji ísť treba pomaly a postupne. Nič sa nedá predbehnúť, alebo preskočiť. Buď budete vrátený ako ja, alebo vám to bude chýbať a potom niečo nesprávne pochopíte. Potvrdil mi to aj Minneho článok o Kristusovi a Anjeloch.

Bola by som za to, aby v školstve uplatnili nový učebný predmet duchovný rozvoj a deti by sa na škole naučili veľa pozitívneho. 😀

Toť môj názor.