Najväčšia časť nášho imunitného systému sa nachádza v črevách, a preto je uzdravenie čreva také dôležité a také účinné. Aj preto, lebo prekyslenie a znečistenie čriev splodinovými produktmi ochromuje náš imunitný systém, sme náchylnejší aj na také infekcie, s akými sa nenarušen imunitný systém ľahko vyrovnáva.
Teda nie vírusy a baktérie spôsobujú naše ochorenie, ale neschopnosť nášho imunitného systému vyrovnať sa s nimi.
To isté napokon platí aj o rakovinových bunkách, ktoré vznikajú každodenne v našom tele a ktorým sa môže dariť len v kyslom prostredí. Aj človek s permanentne zlou náladou, negatívnym myslením a pesimistickým životným postojom si oslabuje imunitný systém. V jeho organizme prevažuje kyslé prostredie, ktoré škodí každej bunke.
Každá negatívna myšlienka zhoršuje funkčnosť nášho imunitného systému.
Aj vtedy, keď sa človek núti urobiť niečo, čo v hĺbke duše odmieta, keď sa za niečím príliš ženie alebo si pre niečo robí prehnané starosti, zaťažuje si svoj imunitný systém. Každý hnev, aj ten najmenší, negatívne pôsobí na imunitný systém, a tým na celkový zdravotný stav človeka.
Šesť stupňov prekyslenia (podľa dr. M. Worlitscheka)
1. Ideálny stav
Optimálna rovnováha kyselín a zásad, telo disponuje dostatkom pufrovacích látok na vyrovnanie každého prílevu kyselín či zásad.
2. Skryté prekyslenie
Latentná acidóza. Krv má síce v dôsledku svojej veľkej samoregulačnej schopnosti ešte dobré pH hodnoty, ale v splodinách ostatných orgánov už prevažuje odpad kyselinový. Experti v tomto štádiu objavia väčšinou u pacienta isté chorobné príznaky, aj keď sa tento ešte necíti vyslovene chorý. Takíto pacienti sa väčšinou žalujú na nevysvetliteľnú únavu, zápchu a bolesti žalúdka.
3. Prechodné prekyslenie
Akútna acidóza. Rozumie sa tým kyslý odklon od acidobázickej rovnováhy. Môže ísť aj o prejav infekčného ochorenia. Infekcia totiž núti telo na také protiopatrenia, ako je horúčka, zápcha, zápaly, zvýšené vylučovanie moču. V súhrne ide o pochody, ktoré majú za následok kyslé reakcie látkovej premeny alebo ich zosilňujú. Po prekonaní choroby sa látková premena opäť normalizuje – ak je k dispozícii dostatočná rezerva zásad. Pri nedostatku zásad pretrváva sklon k návratu acidózy a s tým spojené chorobné odpovede tela v podobe spomínaných „kyslých“ protiopatrení.
4. Chronické prekyslenie
Chronická acidóza. Táto forma sa prejavuje často až drastickým klinickým obrazom choroby, neraz pripisovanej „neznámym príčinám“ (napr. pri reume).
5. Miestne prekyslenie
Lokálna acidóza. Ide o také stavy, ako srdcový infarkt, mozgová príhoda. Príčinou môžu byť poruchy prekrvenia v dôsledku vysokej zrážavosti krvi (kyselinovej stuhnutosti červených krviniek), artériosklerózy, zvýšenia fibrinogénu, zložky, ktorá ovplyvňuje tvorbu krvných zrazenín. Alebo môže ísť o nedostatok kyslíka spôsobený klesajúcou tekutosťou krvi. V najhoršom prípade sa cieva tak upchá, že časť srdcového svalu alebo mozgu sa úplne uzavrie od prívodu kyslíka; tkanivo sa udusí a odumiera.
6. Kyselinová smrť
Nezvratná kyselinová katastrofa môže mať mnoho podôb – od zlyhania obličiek cez smrteľný infarkt a rakovinu až po diabetickú kómu.
Naše telo potrebuje zásady
Naše telo si síce tvorí z materiálu dodaného výživou svoje zásady, ale nemôže si ich utvoriť samo. S kyselinami je to naopak, tie si telo produkuje v procese látkovej premeny. Navyše, kyseliny vznikajú vtedy, keď človek priveľa alebo prirýchlo jedáva, pretože tým dochádza ku kvaseniu v žalúdočno-črevnom trakte.
Nemali by sme podceňovať ani množstvo kyseliny, ktoré prijímame v nápojoch obsahujúcich kyselinu uhličitú – aj to vedie ku kyselinovej záťaži. Ani stresové stavy nie sú prehliadnuteľné: aktivizujú celú látkovú premenu, a tak aj kyseliny sa produkujú vo zvýšenej miere. Spojenie „tvári sa kyslo“ má teda v sebe celkom reálne konštatovanie.
Účinok kyselín závisí jednak od ich množstva, a jednak od ich koncentrácie.
Ako sme už spomenuli, hodnota pH krvi nesmie klesnúť pod 7 (kyslosť) ani stúpnuť nad 7,6 (zásaditosť). Hodnoty mimo týchto hraníc môžu viesť až k smrti. To značí, že telo musí neutralizovať tak nadbytočné kyseliny, ako aj nadbytočné zásady (ale to býva potrebné len výnimočne). Ak sa to nedá dosiahnuť stravou, je organizmus nútený na zabezpečenie vlastného prežitia odobrať minerálne látky svojim cievam, kostiam a iným orgánom. To všetko sa však deje s ničivými následkami. Napriek tomu však organizmus koná účelne – akoby rátal so šancou, že neskôr sa dosiahne harmónia v pomere kyselín a zásad. Nejde teda len o očistu tela od kyseliny, ale ešte dôležitejšie je nasledovné dodanie minerálov (remineralizácia).
Pri očiste od kyseliny ide o prežitie tela, pri opätovnom dodaní minerálov ešte o viac: o zdravý život.
Pri prekyslení tela sa svaly stávajú citlivými na tlak. Normálne možno svaly stlačiť až na kosť bez toho, že by to bolelo. Aj takto je možné odhadnúť stupeň kyslosti tela, avšak spoľahlivejšie je pravidelné meranie pH moču. Dokonca aj predlžená prechádzka na čerstvom vzduchu môže niekedy hodnotu pH znova znormalizovať bez toho, že by človek niečo užil. Takto „natankovaný“ kyslík postačí na neutralizáciu kyselín nachádzajúcich sa v krvnom obehu.
Koncentrácia kyseliny vo svalovine spôsobuje únavu, preto sú prekyslení ľudia aj bez fyzickej námahy vždy unavení, zle spia a veľ mi ťažko sa zotavujú.
To všetko zmizne, len čo má telo znova k dispozícii dostatok zásad. Keď má človek napriek kyselinotvornej strave ranný moč v hodnote pH 7 alebo viac, treba predpokladať zablokované vylučovanie kyseliny.
Ako sa o tom dozvieme?
Nuž, trochu sa treba aj poznať, každý predsa sám vie, ako pri stravovaní zhrešil. Tu je potrebná rýchla pomoc. Telu treba dodávať v priebehu niekoľkých dní každé ráno kopcovitú čajovú lyžičku zásaditej zmesi. Približne po týždni blokáda ustúpi, viazaná kyselina sa rozpustí a hodnoty kyseliny v moči stúpnu, lebo telo sa konečne začne odbremeňovať.
Aj napriek dostatočnému príjmu zásad (čiže v situácii, keď by mal byť organizmus v poriadku) môže hodnota pH náhle klesnúť na 5,5. Tento náhly prílev voľných kyselín v tele býva prejavom toho, že sa rozpúšťa ďalšia „skládka toxického odpadu“. Nenechajte sa tým preto vyviesť z miery a bezpodmienečne v odbúravaní kyselín pokračujte, inak by totiž muselo telo všetok odpad, ktorý sa už začal uvoľňovať, zasa odpratať nazad na skládku. Aby sa telo vyrovnalo s kyselinovou záťažou, používa ako zásobník kyseliny väzivo. Zároveň sa pokúša znovu odbúrať kyseliny pomocou rozličných kyselinových ventilov.
Jedným z nich sú pľúca. Človek sa výdychom zbavuje kyseliny uhličitej, a to prostredníctvom oxidu uhličitého.
Čím hlbšie dýchame, tým väčšie je množstvo kyseliny, ktorej sa zbavíme pľúcami. Ďalším kyselinovým ventilom sú obličky. To sa však týka len kyselín rozpustných vo vode, na čo treba dostatok tekutín, preto je pri očistnom procese také dôležité piť denne aspoň 2 až 3 litre.
Prečo na tom tak záleží, ukazuje nasledujúci príklad: Malý rezeň obsahuje asi 5 gramov kyseliny močovej. Na zriedenie a likvidáciu jedného gramu kyseliny močovej potrebuje telo 6 až 8 litrov vody. Oveľa skôr, než sa telo zbaví kyseliny močovej nadobudnutej rezňom, pravdepodobne človek už zje ďalší rezeň, takže telo nedostalo nijakú šancu vrátiť sa do acidobázickej rovnováhy. Aj pokožka a sliznice sú ventily kyseliny. Ak sa však vylučovanie kyseliny priveľmi zvýši, pokožka sa stáva podráždenou a môžu sa tvoriť ekzémy.
Pravidelným kefovaním pokožky sa tiež môže výrazne zvýšiť vylučovanie kyselín.Ventilom kyselín býva aj konečník. Ak sa priveľa kyseliny dostane do čreva, toto ju odmieta prijať a zbavuje sa jej najkratšou cestou (to je prípad hnačky po nezrelom kyslom ovocí). Ďalším mechanizmom na odvádzanie kyselín je zvracanie.
Cestou k sebe... 